Akciová spoločnosť: založenie, akcie a orgány

Akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka: kto ju môže založiť, aké akcie vydáva, úlohy predstavenstva a dozornej rady a rozdiel oproti s.r.o.

Akciová spoločnosť je obchodná spoločnosť, ktorej základné imanie je rozdelené na akcie s určitou menovitou hodnotou a ktorej akcionári za jej dlhy neručia. Upravuje ju Obchodný zákonník v § 154 a nasledujúcich. Oproti s.r.o. má prísnejšie pravidlá: vyššie zákonné minimum základného imania, povinnú dozornú radu a formálnejšie rozhodovanie. Vysvetľujeme, ako sa zakladá, aké akcie môže vydať, ako fungujú jej orgány a kedy má zmysel ju zvoliť.

V skratke

  • Základné imanie je rozvrhnuté na akcie, spoločnosť ručí celým majetkom, akcionár za jej záväzky neručí.
  • Jeden zakladateľ stačí len vtedy, ak je ním právnická osoba, inak treba aspoň dvoch.
  • Zákonné minimum základného imania je vyššie ako pri s.r.o. aj pri jednoduchej spoločnosti na akcie.
  • Akcie môžu byť listinné alebo zaknihované, na meno alebo na doručiteľa, akcie na doručiteľa však len zaknihované.
  • Povinné orgány sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada s najmenej tromi členmi.
  • Verejná akciová spoločnosť má akcie na regulovanom trhu, ostatné sú súkromné.

Čo je akciová spoločnosť a ako ručí

Podľa § 154 Obchodného zákonníka má akciová spoločnosť základné imanie rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Za svoje záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Akcionár za záväzky spoločnosti neručí, riskuje teda najviac to, čo do akcií vložil. V obchodnom mene musí byť označenie „akciová spoločnosť“, skratka „akc. spol.“ alebo „a. s.“. Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra, rovnako ako ostatné obchodné spoločnosti. Kto je v predstavenstve a aké má spoločnosť základné imanie, si overíte cez výpis z obchodného registra, ktorý ukáže aktuálne zapísané údaje.

Verejná a súkromná akciová spoločnosť

Zákon rozlišuje dva typy. Verejná je spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo ich časť sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v niektorom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky ostatné sú súkromné. Súkromná spoločnosť nemá akcie na burze a jej akcionármi bývajú zakladatelia, materské firmy alebo užší okruh investorov. Verejná spoločnosť sa môže dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov rozhodnúť, že s obchodovaním skončí a stane sa súkromnou.

Založenie a základné imanie

Akciovú spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ len vtedy, ak je ním právnická osoba. Fyzické osoby potrebujú aspoň dvoch zakladateľov. Viacerí zakladatelia podpisujú zakladateľskú zmluvu, jediný zakladateľ zakladateľskú listinu. Obe majú formu notárskej zápisnice a obsahujú návrh stanov. Zákon v § 163 určuje povinný obsah, napríklad obchodné meno, sídlo, predmet podnikania, navrhovanú výšku základného imania, počet a menovitú hodnotu akcií, emisný kurz a prípadné nepeňažné vklady.

S výzvou na upisovanie alebo bez nej

Spoločnosť sa dá založiť dvoma spôsobmi. Pri založení bez výzvy zakladatelia sami upíšu celé základné imanie v dohodnutom pomere a ustanovujúce valné zhromaždenie sa nekoná. Je to bežná cesta pre firmy s jasným okruhom vlastníkov. Pri založení s výzvou na upisovanie akcií sa ponúkajú akcie aj ďalším záujemcom, upisovatelia splácajú časť menovitej hodnoty a o vzniku rozhoduje ustanovujúce valné zhromaždenie. Tento postup je administratívne náročnejší a v praxi menej častý.

Základné imanie ako mechanizmus

Minimálnu výšku základného imania určuje § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka a je vyššia ako pri s.r.o. Aktuálnu sumu si overte v platnom znení zákona. Základné imanie tvoria peňažné aj nepeňažné vklady a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Princípy, ako sa splácajú vklady a ako sa imanie mení, sú podobné tým, ktoré opisujeme pri téme základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným, pri akciovej spoločnosti však zmena imania spravidla vyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia v notárskej zápisnici.

Akcie: podoby, formy a druhy

Akcia je cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, na zisku a na likvidačnom zostatku. Zákon v § 155 rozlišuje podobu akcie, teda či je listinná alebo zaknihovaná, a v § 156 jej formu, teda či je na meno alebo na doručiteľa. Akcie na doručiteľa môžu existovať len v zaknihovanej podobe. Pri akciách na meno sa vedie zoznam akcionárov. Druhy akcií, ktoré zákon neupravuje, vydávať nemožno.

Kmeňové a prioritné akcie

Kmeňové akcie nemajú žiadne osobitné práva a sú základným typom. Stanovy môžu upraviť aj prioritné akcie s prednostným právom na dividendu, ich celková menovitá hodnota však nesmie presiahnuť polovicu základného imania. Prioritné akcie môžu byť aj bez hlasovacieho práva. Ak spoločnosť prednostnú dividendu nevyplatí, hlasovacie právo môže za podmienok zo zákona a stanov ožiť. Akcie s pevným úrokom bez ohľadu na hospodárske výsledky zákon nepripúšťa.

Prevod akcií

Stanovy môžu prevoditeľnosť akcií na meno obmedziť, napríklad súhlasom predstavenstva, ale nemôžu ju úplne vylúčiť. Pri akciách prijatých na regulovaný trh obmedzenie nie je možné vôbec. To je jeden z rozdielov oproti jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorej stanovy môžu prevod aj vylúčiť a ktorá zároveň pripúšťa len zaknihované akcie na meno.

Orgány akciovej spoločnosti

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti a koná sa aspoň raz za rok v lehote podľa stanov. Zvoláva ho predstavenstvo, pozvánka sa posiela alebo zverejňuje najmenej 30 dní vopred. Rozhoduje napríklad o zmene stanov, zmene základného imania, voľbe členov dozornej rady, schválení účtovnej závierky a rozdelení zisku. Na zmenu stanov, zmenu imania a zrušenie spoločnosti treba dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných akcionárov a notársku zápisnicu. Ak máte skúsenosti s tým, ako funguje valné zhromaždenie v s.r.o., pri akciovej spoločnosti počítajte s prísnejšími formálnymi pravidlami.

Jediný akcionár

Ak má spoločnosť jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia sám. Svoje rozhodnutia robí písomne a podpisuje ich. V prípadoch, keď by valné zhromaždenie potrebovalo notársku zápisnicu, napríklad pri zmene stanov alebo základného imania, ju potrebuje aj jediný akcionár. Je to bežná situácia pri dcérskych spoločnostiach, ktoré založila a vlastní jedna materská firma.

Predstavenstvo

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom. Riadi činnosť spoločnosti, koná v jej mene a rozhoduje o všetkom, čo zákon alebo stanovy nezverujú valnému zhromaždeniu alebo dozornej rade. Ak stanovy neurčia inak, za spoločnosť môže konať každý člen. Členov volí a odvoláva valné zhromaždenie, stanovy však môžu túto právomoc zveriť dozornej rade. Funkčné obdobie určujú stanovy, najviac päť rokov. Členovia musia konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a všetkých akcionárov.

Dozorná rada

Dozorná rada je pri akciovej spoločnosti povinná a má najmenej troch členov. Dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a na podnikateľskú činnosť, preskúmava účtovné závierky a návrh na rozdelenie zisku. Dve tretiny členov volí valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci, ak má spoločnosť v čase voľby viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere. Člen dozornej rady nemôže byť zároveň členom predstavenstva ani prokuristom.

Podiel na zisku a dividendy

O rozdelení zisku rozhoduje valné zhromaždenie na návrh predstavenstva po schválení účtovnej závierky. Podiel akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote všetkých akcií, ak stanovy pri rôznych druhoch akcií neurčia inak. Dividendu možno vyplatiť len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky, ktoré chránia majetok spoločnosti pre veriteľov. Akcionár, ktorý dividendu prijal v dobrej viere, ju nemusí vracať. Zdanenie dividend sa riadi zákonom o dani z príjmov, aktuálne pravidlá overte na Finančnej správe.

Porovnanie s s.r.o. a jednoduchou spoločnosťou na akcie

Pri výbere právnej formy rozhoduje najmä to, koľko vlastníkov firma bude mať, ako často sa budú meniť a či plánuje získavať kapitál od investorov. Tabuľka zhŕňa hlavné rozdiely tak, ako ich upravuje Obchodný zákonník. Konkrétne sumy minimálneho imania zámerne neuvádzame, pretože ich mení zákonodarca. Pri rozhodovaní si ich overte v aktuálnom znení zákona a poraďte sa s advokátom alebo notárom. Ak hľadáte formu, v ktorej sa ručiaci a neručiaci spoločníci delia o riziko inak, porovnajte si aj pravidlá komanditnej spoločnosti.

Znak Akciová spoločnosť Spoločnosť s ručením obmedzeným Jednoduchá spoločnosť na akcie
Účasť vlastníka akcie obchodný podiel akcie
Minimálne základné imanie najvyššie z troch foriem stredné symbolické
Jeden zakladateľ len právnická osoba áno áno
Štatutárny orgán predstavenstvo konateľ alebo konatelia predstavenstvo
Dozorná rada povinná dobrovoľná dobrovoľná
Podoba akcií listinné alebo zaknihované nevydáva akcie len zaknihované na meno
Ručenie vlastníka neručí do výšky nesplateného vkladu neručí

Kedy dáva akciová forma zmysel

Akciová spoločnosť sa hodí pre väčšie firmy s viacerými investormi, pre spoločnosti, ktoré chcú časom vstúpiť na kapitálový trh, a tam, kde osobitný predpis určitú činnosť dovoľuje len v tejto forme. Napríklad obchodník s cennými papiermi so sídlom na Slovensku musí byť akciovou spoločnosťou. Pre malé rodinné firmy býva akciová forma zbytočne náročná na administratívu aj na náklady na notára a orgány.

Päť otázok pred výberom akciovej formy

  1. Koľko zakladateľov budete mať a je medzi nimi právnická osoba?
  2. Viete splatiť zákonné minimum základného imania, ktoré je vyššie ako pri s.r.o.?
  3. Máte ľudí do predstavenstva a najmenej troch členov dozornej rady?
  4. Budete potrebovať prevádzať vlastníctvo častejšie alebo prijímať nových investorov?
  5. Vyžaduje vaša činnosť akciovú formu podľa osobitného predpisu?

Časté otázky

Môže akciovú spoločnosť založiť jedna fyzická osoba?

Nie. Podľa Obchodného zákonníka môže akciovú spoločnosť založiť jeden zakladateľ len vtedy, ak je ním právnická osoba. Fyzické osoby potrebujú aspoň dvoch zakladateľov. Ak chcete akcie a ste sám, zvážte jednoduchú spoločnosť na akcie, ktorú môže založiť aj jedna osoba.

Ručí akcionár za dlhy akciovej spoločnosti?

Nie. Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým majetkom, akcionár za ne neručí. Riskuje teda hodnotu akcií, ktoré vlastní. Členovia predstavenstva však môžu zodpovedať za škodu, ak porušia povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.

Musí mať akciová spoločnosť dozornú radu?

Áno, pri akciovej spoločnosti je dozorná rada povinná a musí mať najmenej troch členov. Ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere, jednu tretinu členov volia zamestnanci. Pri s.r.o. a jednoduchej spoločnosti na akcie je dozorná rada dobrovoľná.

Aký je rozdiel medzi akciou na meno a na doručiteľa?

Akcia na meno je spojená s konkrétnym akcionárom, ktorý je zapísaný v zozname akcionárov, a jej prevod môžu stanovy obmedziť. Akcia na doručiteľa patrí tomu, kto ju drží, a podľa zákona môže existovať len v zaknihovanej podobe. Formu akcií určujú stanovy.

Ako často sa koná valné zhromaždenie akciovej spoločnosti?

Aspoň raz za rok v lehote, ktorú určia stanovy. Zvoláva ho predstavenstvo a pozvánku treba poslať alebo zverejniť najmenej 30 dní vopred. Ak má spoločnosť jediného akcionára, rozhoduje písomne sám bez zvolávania.

Zdroje